Psychopat z Brooklynu, úvod.

Nicole každý víkend mala zaužívané chodiť do reštaurácie Hidalgo, na očarujúcom námestí, blízko od domu jej milovaných rodičou, kde sa stretávala s priteľmi, ktorých poznala už od detstva. V centre tejto štvrti bola baroková fontána, nie moc veľká, ani vysoká, kde nikdy nebola voda, iba v daždivých dňoch. Hneď vedľa bol neveľký park, kde sa hrali bezstarostné deti, hoci dobre stážené rodičovskou hliadkou. Táto zóna bola vždy plná ľudí. Táto štvrť bola populárna, očarujúca, ako každá iná v Madride, a jedinečná vďaka oslavám Svätého Isidra. Každý rok, jeden dlhý májový týždeň, okolo dňa 15. sa konali oslavy na počesť Svätého poľnohospodára Isidra, muža poľa, obyvateľa Madridu, na ulici El Paseo Quince de Mayo čo viedol k širokej zelenej lúke, plnej agátových stromou zranených a znečistených dopravným ruchom. Pre túto príležitosť veľa miestnych obyvateľou sa zhromažďovalo  s nádobami na vodu, aby si zobrali domou požehnanú vodu na prospech ich zdravia, a aby si vyliečili celé telo od všetkého zla. Nikdy nechýbali kultúrne aktivity ako aj atrakcie pre deti,  ktoré si Nicole vychutnávala už od nepamäti.

Už ako dieťa a v akomkoľvek prostredí bola nepreiehľdnuteľná. Všetko na nej bolo jedinečné: elegancia, glamour,  jej istá chôdza, ale ani nie ako generál, ale ako nesmrteľná kráska. Všetko to čo robila len posilňovalo jej osobnosť a akretidovalo jej ženskosť. Jej mama hovorila veľmi často, že jej vlasy sa podobali na hodváb a mali unikatny lesk co vyžaroval ako prvé ranné slnko. Bola taká elegantná, pôvabná, mala niečo čo sa nedalo zachytiť vizuálne, ale dalo sa precítiť intenzívne všetkými zmyslami, bola úplne dokonalá pri každej príležitosťi. Jej makeup bol precízny a vyžadoval veľa práce hoci nikdy jej netrvalo dlho sa nalíčiť. Dokonca aj keď išla vyniesť smeti, tak vyzerala tak ako keby mala pozvánku na svadbu. Športovú obuv používala výhradne do posilovne, alebo na prechádzky do parku. Jej bledučko zelené oči, ako aj jej tvár s plnými perami, s jemnými risami dávali výraz nevinnosti a zároveň hriešnosti. Pozerať sa do jej očí chutilo ako keď sa zahrizneš do horkej čokolády s mätou. Jej prenikavý pohľad fascinoval viac ako jej mandľové oči.  Vďaka jej posadnutosti krásy herečiek čiernobielych filmou si zvikla vcucávať líca, aby jej tvár mala zvýraznené risy. Zbožňovala herečku Greta Garbo, o ktorej sa hovorilo že si dala odstrániť dva posledné zuby, na zvíraznenie lícnych kostí. Nedalo sa prehliadnuť jej záujem o filmy. Vlastinla obrsovskú kolekciu čiernobielych filmou. Jej najobľúbenejší režisér bol Ernst Lubitsch, a jeho filmy ju fascinovali.

Jej byt bol plný obrazou a na poličkách mala tie najlepšie best sellery, ktorých sa ešte nedotkla, ale ani nemala v pláne si ich prečítať v blízkej dobe. Vizuálne si ich vychutnávala, malo to niečo do seba táto pseudo intelektuálna dekorácia. Mysela si, že ibooky ju môžu ľahko rozpýliť a pre klasické fyzické knihy nebolo času.

Dnes, ako každý deň, mala oblečené obtiahnuté šaty, ktoré ukazovali jej dokonalé krivky, asi tak pätnásť centimetrou nad kolená a v ruke vždy mala svetrík, alebo sako. Nikto by nepovedal, že pochádzala zo štvrte ako tá jej. 
Denise Osicka