Psychopat z Brooklynu, úvod.

Nicole každý víkend mala zaužívané chodiť do reštaurácie Hidalgo, na očarujúcom námestí, blízko od domu jej milovaných rodičou, kde sa stretávala s priteľmi, ktorých poznala už od detstva. V centre tejto štvrti bola baroková fontána, nie moc veľká, ani vysoká, kde nikdy nebola voda, iba v daždivých dňoch. Hneď vedľa bol neveľký park, kde sa hrali bezstarostné deti, hoci dobre stážené rodičovskou hliadkou. Táto zóna bola vždy plná ľudí. Táto štvrť bola populárna, očarujúca, ako každá iná v Madride, a jedinečná vďaka oslavám Svätého Isidra. Každý rok, jeden dlhý májový týždeň, okolo dňa 15. sa konali oslavy na počesť Svätého poľnohospodára Isidra, muža poľa, obyvateľa Madridu, na ulici El Paseo Quince de Mayo čo viedol k širokej zelenej lúke, plnej agátových stromou zranených a znečistených dopravným ruchom. Pre túto príležitosť veľa miestnych obyvateľou sa zhromažďovalo  s nádobami na vodu, aby si zobrali domou požehnanú vodu na prospech ich zdravia, a aby si vyliečili celé telo od všetkého zla. Nikdy nechýbali kultúrne aktivity ako aj atrakcie pre deti,  ktoré si Nicole vychutnávala už od nepamäti.

Už ako dieťa a v akomkoľvek prostredí bola nepreiehľdnuteľná. Všetko na nej bolo jedinečné: elegancia, glamour,  jej istá chôdza, ale ani nie ako generál, ale ako nesmrteľná kráska. Všetko to čo robila len posilňovalo jej osobnosť a akretidovalo jej ženskosť. Jej mama hovorila veľmi často, že jej vlasy sa podobali na hodváb a mali unikatny lesk co vyžaroval ako prvé ranné slnko. Bola taká elegantná, pôvabná, mala niečo čo sa nedalo zachytiť vizuálne, ale dalo sa precítiť intenzívne všetkými zmyslami, bola úplne dokonalá pri každej príležitosťi. Jej makeup bol precízny a vyžadoval veľa práce hoci nikdy jej netrvalo dlho sa nalíčiť. Dokonca aj keď išla vyniesť smeti, tak vyzerala tak ako keby mala pozvánku na svadbu. Športovú obuv používala výhradne do posilovne, alebo na prechádzky do parku. Jej bledučko zelené oči, ako aj jej tvár s plnými perami, s jemnými risami dávali výraz nevinnosti a zároveň hriešnosti. Pozerať sa do jej očí chutilo ako keď sa zahrizneš do horkej čokolády s mätou. Jej prenikavý pohľad fascinoval viac ako jej mandľové oči.  Vďaka jej posadnutosti krásy herečiek čiernobielych filmou si zvikla vcucávať líca, aby jej tvár mala zvýraznené risy. Zbožňovala herečku Greta Garbo, o ktorej sa hovorilo že si dala odstrániť dva posledné zuby, na zvíraznenie lícnych kostí. Nedalo sa prehliadnuť jej záujem o filmy. Vlastinla obrsovskú kolekciu čiernobielych filmou. Jej najobľúbenejší režisér bol Ernst Lubitsch, a jeho filmy ju fascinovali.

Jej byt bol plný obrazou a na poličkách mala tie najlepšie best sellery, ktorých sa ešte nedotkla, ale ani nemala v pláne si ich prečítať v blízkej dobe. Vizuálne si ich vychutnávala, malo to niečo do seba táto pseudo intelektuálna dekorácia. Mysela si, že ibooky ju môžu ľahko rozpýliť a pre klasické fyzické knihy nebolo času.

Dnes, ako každý deň, mala oblečené obtiahnuté šaty, ktoré ukazovali jej dokonalé krivky, asi tak pätnásť centimetrou nad kolená a v ruke vždy mala svetrík, alebo sako. Nikto by nepovedal, že pochádzala zo štvrte ako tá jej. 
Denise Osicka

Psychopat z Brooklynu, Denise Osicka. Grandes libros.

Olivetti, italian repro poster 1921. 

1.Kedy ste začala písať, a čo ste od toho očakávala?

Naučila som sa písať na Olivetti.Už od detstva som vláčila môj kufor s písacim strojom kde ma inšpírácia odfúkla. Moje spolužiačky si kopírovali moje básničky do svojích denníčkou, ale nikdy tam neuviedli moje meno. Myslím, že už vtedy som začala očakávať uznanie.

2. Plánujete knihu, ešte pred tým než začnete písať, alebo vzniká v reálnom čase, v súlade v vašimi myšlienkami, bez plánovania? 

(Smiech). Áno, mám už asi  tri knihy v hlave, ale k tvorbe mi pomáha aj inštiktívne  písanie. Improvizácia  je to maximum, zdá sa že slovíčka vychádzajú z tajného zdroja oveľa vyššieho, než sme my sami. 

Denise Osicka.

3. Aký je váš obľúbený žáner ako spisovateľ a ako čitateľ? 

Páči sa mi držať s módou, mám rada žáner rozšírená realita. Ako čitateľ som bezpodmienečne fanúšik magického realizmu. Realita / Realizmus v zátiší fantázie…

4. Píšete pre konkrétneho čitateľa, alebo si myslíte, že hocikto sa môže stať potenciálnym čitateľom vašej tvorby?

Píšem, pretože cítim veľa emócii, spracovávam veľké množstvo informácií naraz, takže občas sa zaseknem a neviem ako ďalej. Moje srdce bije veľmi rýchlo, niekedy mám pocit, že explodujem  nemôžem utíšiť moju myseľ. Bohužiaľ nemôžem zaujať každého, lebo ani nemám talent napríklad na právo, hoci zákony sú hlavne interpretácia,  nie su  také kreatívne. 

5 Bolo ťažké nájsť editora pre vašu prvú knihu? 

Argerüst je vydavateľstvo, ktoré mi odporučil Luis Escobar, spisovateľ a známy španielsky herec. Hoci on pracuje s inými  vydavateľmi. Milujem jeho knihy. Poradil mi skoro bez toho, aby ma poznal, keď som požiadala o pomoc Pilar Valero, tiež veľmi známa španielska herečka.  Obdivujem ju preto,  že sa zapojila do vznešenej kauzy na záchranu divadla Albéniz ako aj Pedro Almodóvar, španielsky filmový režisér.

6. Čo si myslíte o mnohych literárnych ocenení, ktoré sa dnes udeľujú?

Určite sú  potrebné a zaslúžené. Mnohé z nich mám v mojej knižnici,  vizuálne si ich vychutnávam, má to niečo do seba táto pseudo intelektuálna dekorácia. Nieje možné si prečítať všetky diela, na ktoré ešte nemám vek. Ešte som na ne nedozrela. Do dôchodku chýba ešte veľa. (Smiech).

7. Myslíte si že žiť z literatúry je utopia? 

Nedávno som počula  v rozhlase rozhovor s Álvarom Neilom, advokátom,  ktorý prestal pracovať pre  notára v Madride a rozhodol sa cestovať po svete na bicykli. Zmienil sa, že jeho mesačné výdavky predstavovali 300 dolárou a  hovoril, že sa živí písaním kníh. Na druhej strane existujú ľudia, ktorým chýbajú peniaze na konci mesiaca, ako sa zmienila Esperanza Aguirre, španielska bývala politička, grófskeho rodu, hoci nije spisovateľka, ale chcem povedať to, že závisí na tom ako si to zariadiš. Dôležité je, či žiješ pre prácu, alebo pracuješ pre život. 

8 Aké rozdiely vidíš v edíciach v tvojích začiatkoch ako spisovateľ a dnes? 

V dnešnom svete dominuje marketing. V mojej dobe to bola obmedzene aspoň v Československu. Autopublikovať a uspieť bez internetu by bola samovražda. Vtedy sme potrebovali vydavateľov teraz oni potrebujú nás. 

9. Do akej miery si myslíte, že sociálne siete môžu pomôcť šíriť prácu spisovateľa? 

Ak nie ste na internete, neexistujete. Ale to nezaručuje , že predáva ten čo píše najlepšie. Dôležité je byť v pravý čas na pravom mieste. Ale nielen na internete, ale aj v ostatných médiach. Majú veľkú moc. Jasný príklad je Belén Esteban, korá sa dostala do televízie vďaka tomu že má dieťa s jednou známou osobnosťou. Uspela tým že ostala sama sebou.

10. A čo si myslíš o digitálne knihe?

To je budúcnosť. Stúpa  čítanie v digitálnom formáte. Problém je v tom, že mnoho ľudí prestalo čítať kníhy. Sú príliš zaneprázdnení s knihou tváry, facebookom. 

11. Čo si myslíte o autoedícií?

Je to riziko, môžeš prísť do strát. Na druhej strane je to príležitosť pre autorov ktorých nepodporý žiadna edícia, a môžu prekvapiť. 

12 Vydíte pozitívne kurzy pre spisovaťeľou, alebo si myslíte, že naučiť písať sa nedá.

Kurzy? Rada by som navštívila nejaký taký kurz. Čo tam také robia? Výučba je vždy pozitívna.

13. Po rokoch niektorý spisovatelia sa snažia eliminovať svoje diela. Existuje nejaká kniha, ktorú by ste radšej nenapísala?

Knihu nie, ale niečo čo je na internete. Vytvorila som to emailom, ktorý už neexistuje a nemôžem to odstániť. Je to dosť trápne, nieje to prvý krát čo sa mi podarí zosmiešniť sa.

14 Pre čitateľov, ktorý ešte nemali možnosť  čítať tvoje diela, poprosím ťa porať im nejakú z tvojích kníh. Povedz nám stručne o procese tvorby tejto knihy, a prečo sa volá ako sa volá.

Psychopat z Brooklynu  rozvíja actuálny problém. Zaujímavé je, že štúdia doteraz ukazujú, že muži sú odlišný od žien, keď hľadajú lásku na internete. Najväčší strach u mužou je stretnúť sa so ženou, ktorá je obézna, pričom u žien tento starch je, či ide o seriového vraha. Luigi je tajomný obchodník talianskeho pôvodu. Je on ten seriový vrah o ktorom majú ženy  take obavy? Psychopat  z Brooklynu  je fantastický titul. 20% ľudí v Spojených štátoch majú predispozíciu byť psychopati. Luigi je bipolárny psychopat. Nicole sa zamiluje do jeho atraktívneho výzoru a jeho neodolateľným talentom v posteli. Je to najepší milenec, kotého si žena môže  predstaviť. Luigi spolužije vo vnútri s niekým kto naozaj dokáže milovať a je hiperactívne empatický. A pochádza z Brooklynu, preto tento titul.

15. Mohla by si nám prosím ťa poradiť dve knihy, ktoré sa ťa dotkly? Jeden klasický autor a druhý zo súčasnej tvorby.

El otoňo de patriarca od Gabriela García Márqueza. Z klasickej literatúry určite Platón. Zdá sa mi ušlachtilá myšlienka “pravda je môj najlepší priateľ”, to je to čo hľadám aj ja aj keď mi bolo povedané, že s pravdou nezájdem ďaleko. Dúfam, že tí čo si to myslia sa mýlia.

Ďakujeme veľmi pekne. Veľa šťastia vo všetkých tvojích literárnych projektoch. 

Ďakujem vám za to, že som sa mohla cítiť vypočutá.

Denie Osicka, vyštudovala na Universite Complutense v Madride Masmediálne štúdia. Spolupracovala s Universitovu Beloit College, Rep. Wisconsin, Usa a s Cristinou Gómez o českom filme. Dobrovoľne pracuje pre choré deti.

Preklad zo stránky “Grandes libros”:

https://grandeslibros.es/cuestionario-literario-denise-osicka/

Psychopat z Brooklynu. O knihe.

Nicole začína prehlbovať priateľstvo cez internet s tajomným podnikateľom talianskeho pôvodu. Po roku,  Luigi ju presvedčí, aby vycestovala do Spojených štátov z Európy. Muž jej snov sa zdá byť veľmi skromný, a to napriek dobrým stikom smotánky v New Yorku. Po niekoľkých nepríjemných udalostí, Nicole začína tušiť o duševných porúchách Lugiho a rozhodne sa s ním rozísť, ale keď sa vráti do svojej krajiny uvedomí si, že čaká dieťa, takže bude musieť predpokladať, že ich milostný príbeh ešte nie je u konca a komplikácie iba začínajú,  keď zistí, že jej život je v ohrození.

https://www.amazon.es/dp/8417045023
Denise Osicka